piatok 29. marca 2013
Fotky z výšky
Ktovie prečo, ale v Rusku sa stále objaví nejaký nový blázon, ktorý sa doslova vysmieva gravitačným zákonom. Šplhajú na mrakodrapy, vysoké žeriavy a konštrukcie.. skrátka sa vôbec neboja výšok. Jedným z nich (možno aj najznámejším) je mladík s pseudonymom Mustang Wanted. Tu je galéria tých najdesivejších fotografií, z ktorých doslova tuhne krv v žilách. Len ťažko si dokážeme predstaviť ako to celé začalo. Snáď nie sme jediní, kto si myslí, že každý jeden obrázok je najväčšia hlúposť a najhorší nápad na svete.
štvrtok 28. marca 2013
streda 27. marca 2013
utorok 26. marca 2013
Slavné fotografie
"Zažiť Woodstock a zomrieť", znie kultová hláška pojednávajúca o jednom kultovom festivale, ktorý sa odohral pred 43 rokmi. Písal sa rok 1969 a v Amerike práve prebiehala sociálna revolúcia. Americká mládež sa búrila proti starým hodnotám, normám, vojnám a žiadala mier, ženské práva, slobodu slova, či rasovú rovnosť. Až pol milióna "detí kvetov" prišlo na rockový festival, na ktorom vystupovali hviezdy ako Janis Joplin, Jimmy Hendrix, Jefferson Airplane, The Who a mnoho ďalších. Festival Woodstock sa stal tiež začiatkom komercionalizovania hudby vo veľkom meradle. Organizácia Woodstock Ventures Inc, prilákala množstvo známych osobností a postarala sa tiež o profesionálny hudobný a filmový záznam (dokument Woodstock získal dokonca Oscara).
Práve tu vznikol záber objímajúcej sa dvojice, ktorá sa stala symbolom celej kvetinovej generácie. Fotograf Burk Uzzle stlačil spúšť práve vo chvíli, keď sa Bobbi a Nick Ercolineovci týčia nad polihujúcimi telami ostatných účastníkov festivalu. Zobrazuje posolstvo lásky a mieru, ale aj pomerne zlé podmienky celého festivalu (kopa blata, zlá hygiena). "Spomínam si na dážď, nedostatok toaliet a zápach tiel," popísala svoje pocity Bobbi Ercolineová. "Pretože tam nebolo dosť jedla, všetci sa delili. Doputovala k vám krabica s banánmi, vzali ste si jeden a poslali ju zasa ďalej."
Samotný pár si fotografa vôbec nevšimol a na festivale sa zdržal iba jeden deň. Keď o rok neskôr počúvali u priateľov hudobný záznam z festivalu, prekvapene pozerali na obal platne, kde uvideli svoju fotografiu. "Povedal som vtedy: Aha, to je naša deka. A potom: Aha, to sme my!"
Nick a Bobbi sa dva roky po festivale vzali, majú dvoch synov a dodnes bývajú hodinu cesty od dediny Bethel, kde sa festival odohrával. "Myslím, že čím viac sa pôvodnej akcii vzďaľujeme, tým získava väčší význam. Viac si uvedomujeme, aké to bolo neobyčajné. Všetci tí ľudia sa zišli v duchu mieru, lásky a bez násilia.
Burk Uzzle sa narodil v roku 1938 v meste Raleigh, kde o 17 rokov neskôr začal kariéru fotožurnalistu pre miestny plátok. Ako 23-ročný sa stal najmladším fotografom, ktorého si do svojich služieb vybral magazín Life a v roku 1967 sa stal členom organizácie Magnum Photos, kde strávil dva roky dokonca vo funkcii prezidenta. Od roku 1982 je fotografom "na voľnej nohe" a vydáva vlastné knižné projekty.
Charles C. Ebbets - Lunch atop a Skyscraper
Jedna z najznámejších fotografií 20. storočia známa ako Obed na vrchole mrakodrapu, vznikla síce už koncom septembra 1932, ale denník New York Herald Tribune ju zverejnil 2. októbra. Bola súčasťou reklamného seriálu fotografií z budovania Rockefellerovho centra v New Yorku.
Na legendárnej snímke má zastúpenie aj Slovensko. Úplne vpravo sedí totižto Gusti Popovič, starý otec maliara Ivana Popoviča. A v ruke, napriek vtedajšej prohibícii, drží fľašu od whisky.
"Dedo bol v Amerike dohromady trikrát a raz bol aj v Kanade. Chodil za oceán za robotou. Pobudol tam niekoľko rokov, a keď zarobil nejaké doláre, vrátil sa domov na Slovensko," spomína po rokoch jeho vnuk. Fotografiu našiel v starom albume. Na zadnej strane bolo napísané: "Nič še ty neboj, moja milá Mariška, jak vidziš, ta ja furt s fľašečku. Tvoj Gusti."
Snímka majstrovsky využíva perspektívu. Na prvý pohľad sa zdá, že robotníci na nosnej traverze sa "vznášajú" nad ulicami New Yorku vo výške 250 metrov. Toľko má totiž GE Building. V skutočnosti chlapi sedia na mieste budúceho 69. poschodia nad dokončeným poschodím, ktoré je iba niekoľko metrov pod nimi. Fotograf Charles C. Ebbets to však nezachytil s cieľom dosiahnuť väčšiu dramatickosť.
V čase, keď Gusti Popovič spolu so svojou partiou sedel na predposlednom poschodí mrakodrapu, určite ani jeden z robotníkov netušil, že ich tváre obehnú svet. „Dedo si z Ameriky okrem dolárov priniesol aj nadávky, ktoré používal ešte aj môj otec. Zomrel, keď som mal rok, v štyridsiatom piatom pri prechode frontu ho trafila črepina. Vyšiel z pivnice a dostal to,“ hovorí Ivan Popovič. Slávnu pohľadnicu nevidel odvtedy, čo ju našiel v rodičovskom albume. „Stratila sa, keď naši zomreli,“ tvrdí.
GE Building so sedemdesiatimi poschodiami a s výškou 259 metrov oslavuje v tomto roku sedemdesiate piate narodeniny. Jeho výstavbu v secesnom štýle ukončili v roku 1933 a je súčasťou Rockefellerovho centra v New Yorku. Vedúcim architektom bol Raymond Hood a budova najprv dostala meno RCA Building po svojom hlavnom nájomcovi Radio Corporation of America. V tomto mrakodrape prvýkrát v histórii použili výťahy sústredené do centrálneho jadra budovy. Kancelárie Rockefellerovej rodiny boli najprv na 56. poschodí, dnes rodina sídli od 54. po 56. poschodie. Budovu premenovali na GE Building v roku 1988, dva roky po tom, čo General Electric získali firmu RCA. V tejto famóznej budove sú okrem kancelárskych priestorov aj sídlo a štúdiá televízie NBC, ktorá si tam odkúpila 149-tisíc štvorcových metrov priestoru. Stavba je deviatou najvyššou budovou v New Yorku a tridsiatou druhou v rámci celých Spojených štátov. Na poslednom poschodí je reštaurácia Rainbow Room a na streche je vyhliadka, ktorú pre verejnosť znovuotvorili v novembri 2005 po náročnej renovácii, ktorá si vyžiadala 75 miliónov dolárov.
Charles Clyde Ebbets začínal v 20. rokoch minulého storočia fotografovaním zátiší, neskôr ho zlákal film, kde sa pohyboval pred aj za kamerou. Krátko bol pilotom, automobilovým pretekárom i zápasníkom. Potom sa začal živiť fotografovaním. V 30. rokoch sa už jeho fotografie objavujú aj v New York Times a v roku 1932 sa stal fotografickým riaditeľom pre Rockefellerovo centrum, ktoré práve stavali v New Yorku. Práve na 69. poschodí rozostavanej GE Building (do roku 1988 RCA Building) 29. septembra 1932 urobil legendárnu fotku Obed na vrchole mrakodrapu, ktorá sa neskôr stala najslávnejšou fotkou 20. storočia. Paradox je, že autorstvo tejto fotky mu oficiálne Bettmanov archív, ktorý má na ňu copyright, potvrdil až v roku 2003, dovtedy pri ňom autora neudával.
Dňa 15. augusta sa na námestí Times Square zhromaždili davy ľudí, ktorí prišli osláviť koniec najväčšieho konfliktu v dejinách ľudstva. Cisár Hirohito práve vyhlásil kapituláciu Japonska, súhlasil, že príjme podmienky Postupimskej dohody a oficiálne tak ukončil 2. svetovú vojnu. Niekedy v tom čase uprostred námestia mladý námorník schmatol sestričku a pobozkal ju. "Uvidel som námorníka, ktorý behal po ulici a každú ženu, ktorú uvidel, schytil do náručia. Bolo mu jedno, či je stará, tučná alebo chudá. Bežal som pred ním a cez rameno som sa ho snažil odfotiť svojou leicou. V tom som uvidel akýsi biely záblesk. Otočil som sa a stlačil spúšť práve v tom momente, keď námorník bozkával sestričku v bielych šatách," spomína na vznik legendárnej fotky Eisenstaedt.
Eisenstaedtova fotka se vyznačuje takpovediac renesančnou perspektívou a na jej pozadí sa odohrává symbolický akt momentálneho výbuchu voľnej lásky, ktorá zachvátila ulice New Yorku. Dramatický efekt snímku dodává predovšetkým kontrast medzi bielou a tmavou uniformou bozkávajúceho sa páru, napísal politológ Marshal Berman vo svojej knihe On the town: One hundred years of spectacle in Times Square.
Námorník a sestrička predstavujú tú časť Američanov, ktorí sa vojny osobne zúčastnili. Čiernobiely prepletenec ich tiel symbolizuje jednotu protikladov: muž a žena, zem a more, vojna a mier, jin a jang. "Pokiaľ by on mal na sebe bielu uniformu alebo pokiaľ by naopak ona bola oblečená v tmavých šatách, nikdy by som tú fotku neurobil," vysvetľuje dôležitosť farebného kontrastu Eisenstadt.
Na fotografii tiež môžeme vidieť, že žena na obrázku, prepadá dozadu, a tak sa snaží udržať rovnováhu pravou nohou, čo dodáva obrázku trochu chúlostivý nádych. Ľudia v pozadí sa usmievajú a prekvapene sledujú situáciu. To zbavuje fotografiu určitej dramatickosti, pretože obrázok by tiež mohol byť interpretovaný, ako prejav mužskej moci, sily a dominancie nad ženami. Takto dominuje jedine pár celému obrázku. Bozk je to posolstvo. Nie milostný bozk, pokiaľ sa môžeme odvolávať na vágnu tipológiu bozkávania. Je to bozk joie de vivre - bujarosti. Bozk na historickom pozadí, bez ktorého by sa títo dvaja ľudia pravdepodobne nikdy nestretli. Za pár sekúnd sa možno od seba oddelia, pozrú sa na seba, možno sa na seba usmejú a potom navždy rozídu. Kto je tým námorníkom na tejto fotografii nie je dodnes známe, avšak ani príliš podstatné. "Táto záhada nebude asi nikdy vyriešená. Tým bozkávajúcim sa námorníkom je každý z nás," napísal časopis Time.
Alfred Eisenstaedt je fotograf, ktorý pracoval pre legendárny magazín Life a jeden z najvýznamnejších a najaktívnejších fotožurnalistov 20. storočia. Bol tiež pragmatik, čo zapríčinilo jeho nie príliš kvetnaté názvy. Oficiálny názov fotografie tak znie - Deň víťazstva na Times Square, New York City, 15. augusta 1945. Viac zhustiť a zostručniť svetové dejiny do jedného názvu azda ani nešlo. Narodil sa v roku 1898 v nemeckom meste Dirschau. Prvú fotografiu publikoval v roku 1927 v Der Weltspiegel a od nasledujúceho roku už pracuje pre Associated Press. V rokoch 1930 - 1934 tvorí reportáže z politickej sféry (konferencie v Ženeve a Haagu, prvé stretnutie Hitlera s Mussolinim) a z oblasti umenia (Nobelova cena pre Thomasa Manna). V roku 1935 emigroval do USA a začal pracovať pre, už spomínaný, časopis Life, v ktorom vznikol množstvo jeho najslávnejších reportáží. V roku 1958 ho časopis Popular Photography vybral do zoznamu "Desať najväčších fotografov sveta" a v roku 1962 získal umeleckú cenu Nemeckej fotografickej spoločnosti DGPh. Umrel v roku 1995 na Long Islande. Na jeho počesť založil v roku 1997 Life ocenenie "Alfred Eisenstadt Awards for Magazine Photography."
Eisenstaedtova fotka se vyznačuje takpovediac renesančnou perspektívou a na jej pozadí sa odohrává symbolický akt momentálneho výbuchu voľnej lásky, ktorá zachvátila ulice New Yorku. Dramatický efekt snímku dodává predovšetkým kontrast medzi bielou a tmavou uniformou bozkávajúceho sa páru, napísal politológ Marshal Berman vo svojej knihe On the town: One hundred years of spectacle in Times Square.
Námorník a sestrička predstavujú tú časť Američanov, ktorí sa vojny osobne zúčastnili. Čiernobiely prepletenec ich tiel symbolizuje jednotu protikladov: muž a žena, zem a more, vojna a mier, jin a jang. "Pokiaľ by on mal na sebe bielu uniformu alebo pokiaľ by naopak ona bola oblečená v tmavých šatách, nikdy by som tú fotku neurobil," vysvetľuje dôležitosť farebného kontrastu Eisenstadt.
Na fotografii tiež môžeme vidieť, že žena na obrázku, prepadá dozadu, a tak sa snaží udržať rovnováhu pravou nohou, čo dodáva obrázku trochu chúlostivý nádych. Ľudia v pozadí sa usmievajú a prekvapene sledujú situáciu. To zbavuje fotografiu určitej dramatickosti, pretože obrázok by tiež mohol byť interpretovaný, ako prejav mužskej moci, sily a dominancie nad ženami. Takto dominuje jedine pár celému obrázku. Bozk je to posolstvo. Nie milostný bozk, pokiaľ sa môžeme odvolávať na vágnu tipológiu bozkávania. Je to bozk joie de vivre - bujarosti. Bozk na historickom pozadí, bez ktorého by sa títo dvaja ľudia pravdepodobne nikdy nestretli. Za pár sekúnd sa možno od seba oddelia, pozrú sa na seba, možno sa na seba usmejú a potom navždy rozídu. Kto je tým námorníkom na tejto fotografii nie je dodnes známe, avšak ani príliš podstatné. "Táto záhada nebude asi nikdy vyriešená. Tým bozkávajúcim sa námorníkom je každý z nás," napísal časopis Time.
Alfred Eisenstaedt je fotograf, ktorý pracoval pre legendárny magazín Life a jeden z najvýznamnejších a najaktívnejších fotožurnalistov 20. storočia. Bol tiež pragmatik, čo zapríčinilo jeho nie príliš kvetnaté názvy. Oficiálny názov fotografie tak znie - Deň víťazstva na Times Square, New York City, 15. augusta 1945. Viac zhustiť a zostručniť svetové dejiny do jedného názvu azda ani nešlo. Narodil sa v roku 1898 v nemeckom meste Dirschau. Prvú fotografiu publikoval v roku 1927 v Der Weltspiegel a od nasledujúceho roku už pracuje pre Associated Press. V rokoch 1930 - 1934 tvorí reportáže z politickej sféry (konferencie v Ženeve a Haagu, prvé stretnutie Hitlera s Mussolinim) a z oblasti umenia (Nobelova cena pre Thomasa Manna). V roku 1935 emigroval do USA a začal pracovať pre, už spomínaný, časopis Life, v ktorom vznikol množstvo jeho najslávnejších reportáží. V roku 1958 ho časopis Popular Photography vybral do zoznamu "Desať najväčších fotografov sveta" a v roku 1962 získal umeleckú cenu Nemeckej fotografickej spoločnosti DGPh. Umrel v roku 1995 na Long Islande. Na jeho počesť založil v roku 1997 Life ocenenie "Alfred Eisenstadt Awards for Magazine Photography."
Písal sa dátum 16.06.2011, keď hokejisti Bostonu Bruins v siedmom zápase finálovej série jednoznačne zvíťazili na ľade domácich Canucks a zdvihli nad hlavu pohár lorda Stanleyho. Chvíľu nato ulice inak pokojného Vancouveru rozosvietil oheň horiacich áut a rozliehali sa v nich výkriky tisícov frustrovaných fanúšikov a rinčiaceho skla. Záverečná bilancia výtržností bola 15O zranených a 100 zatknutých.
Fotografia, ktorá počas besnenia vznikla, tak vyzerá, ako vytrhnutá z kontextu. Bozkávajúca sa dvojica leží uprostred ulice, vôkol nich vidno pobehujúcich policajtov a v diaľke hlúčik výtržníkov.
Fotograf Richard Lam si pritom najskôr ani neuvedomil, že sa mu práve podarilo spraviť jednu z najúžasnejších fotiek tohto roka. "Keď som ich videl ležať na zemi, najskôr som si pomyslel, že sú zranení. Aj preto som ich vlastne odfotil," vysvetlil Lam a pokračoval: "Všade bol veľký chaos. Vedľa mňa práve horelo auto a zrazu niekto rozbil výklad v neďalekom obchode. Všade bola polícia a tisícky výtržníkov. Aj preto som robil množstvo fotiek strojovo. Keď som prišiel do redakcie a editor si pozeral moje fotky zrazu ma prekvapil. Ukázal mi, že ľudia na mojom zábere nie sú zranení, ale bozkávajú sa," povedal prekvapený Lam.
V tom momente sa v Kanade začala veľká pátracia akcia. Totožnosť bozkávajúceho sa páru sa snažila násjť nielen redakcia vancouverských novín, ale aj lokálne televízie či sociálna sieť Facebook.
"Akcia" bola napokon úspešná a totožnosť dvojice odhalená. Na slávnej fotografii je 29-ročný Scott James z austrálskeho Melbourne a kanadská vysokoškoláčka Alex Thomasová.
"Vrazil do nás policajt so svojím štítom a zrazu sme sa ocitli na zemi. Boli sme vystrašení, všetko sa odohralo tak rýchlo," opísala celý incident Thomasová.
"Aj mňa zasiahol policajný štít. Zrazu sme ležali zemi a videl som, že Alex je veľmi vystrašená. Aj preto som sa ju snažil bozkom upokojiť. Je neuveriteľné, čo sa v meste dialo. Chcel som, aby sme zachovali rozvážnosť a v zdraví sa vrátili domov," pripojil James. Fotografia obletela zásluhou médií a sociálnych sietí celý svet. S mladými ľuďmi sa okamžite spojila celá rodina a priatelia. "Je to niečo nádherné. Môj otec, ktorý žije v Austrálii, mi cez Skype poslal odkaz - takto to vyzerá, keď sa riadi moje dieťa heslom - milujte sa a neveďte vojny (make love, no war)." Brett Jones, otec mladého hrdinu, priznal, že jeho syn sa správal ako pravý džentlmen už ako malý chlapec. "Ľahol si k nej, aby mala útechu. Plakala, bála sa, no on jej dal bozk a upokojil ju. Scott je jednoducho taký, je to veľký romantik. Vôbec ma neprekvapuje, že to spravil," priznal hrdý otec.
Fotografia, ktorá počas besnenia vznikla, tak vyzerá, ako vytrhnutá z kontextu. Bozkávajúca sa dvojica leží uprostred ulice, vôkol nich vidno pobehujúcich policajtov a v diaľke hlúčik výtržníkov.
Fotograf Richard Lam si pritom najskôr ani neuvedomil, že sa mu práve podarilo spraviť jednu z najúžasnejších fotiek tohto roka. "Keď som ich videl ležať na zemi, najskôr som si pomyslel, že sú zranení. Aj preto som ich vlastne odfotil," vysvetlil Lam a pokračoval: "Všade bol veľký chaos. Vedľa mňa práve horelo auto a zrazu niekto rozbil výklad v neďalekom obchode. Všade bola polícia a tisícky výtržníkov. Aj preto som robil množstvo fotiek strojovo. Keď som prišiel do redakcie a editor si pozeral moje fotky zrazu ma prekvapil. Ukázal mi, že ľudia na mojom zábere nie sú zranení, ale bozkávajú sa," povedal prekvapený Lam.
V tom momente sa v Kanade začala veľká pátracia akcia. Totožnosť bozkávajúceho sa páru sa snažila násjť nielen redakcia vancouverských novín, ale aj lokálne televízie či sociálna sieť Facebook.
"Akcia" bola napokon úspešná a totožnosť dvojice odhalená. Na slávnej fotografii je 29-ročný Scott James z austrálskeho Melbourne a kanadská vysokoškoláčka Alex Thomasová.
"Vrazil do nás policajt so svojím štítom a zrazu sme sa ocitli na zemi. Boli sme vystrašení, všetko sa odohralo tak rýchlo," opísala celý incident Thomasová.
"Aj mňa zasiahol policajný štít. Zrazu sme ležali zemi a videl som, že Alex je veľmi vystrašená. Aj preto som sa ju snažil bozkom upokojiť. Je neuveriteľné, čo sa v meste dialo. Chcel som, aby sme zachovali rozvážnosť a v zdraví sa vrátili domov," pripojil James. Fotografia obletela zásluhou médií a sociálnych sietí celý svet. S mladými ľuďmi sa okamžite spojila celá rodina a priatelia. "Je to niečo nádherné. Môj otec, ktorý žije v Austrálii, mi cez Skype poslal odkaz - takto to vyzerá, keď sa riadi moje dieťa heslom - milujte sa a neveďte vojny (make love, no war)." Brett Jones, otec mladého hrdinu, priznal, že jeho syn sa správal ako pravý džentlmen už ako malý chlapec. "Ľahol si k nej, aby mala útechu. Plakala, bála sa, no on jej dal bozk a upokojil ju. Scott je jednoducho taký, je to veľký romantik. Vôbec ma neprekvapuje, že to spravil," priznal hrdý otec.
pondelok 25. marca 2013
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)